Trekovanie

Veľa turistov nevedomky uráža ladačanov spôsobom akým sa oblieka:

*	muži by vždy mali nosiť dlhé nohavice a košeľu, krátke nohavice sa nehodia,
*	ženy by mali nosiť voľné (neobtiahnuté) nohavice alebo sukne pod kolená a vrch taký, ktorý zakrýva plecia, chrbát aj brucho,
*	svetlé farby a telo vykresľujúce obtiahnuté oblečenie Ladačanov uráža,
*	nikdy sa netreba kúpať nahý, muži by mali mať na sebe krátke nohavice a ženy ešte aspoň tričko.

*	Často je človek miestnymi ľuďmi v dedinách pozdravený slovkom Ju-le, ktoré sa používa aj pri poďakovaní, vždy treba na pozdrav odpovedať podobne.
*	Keď nám niekto niečo ponúkne, je slušné pred prijatím najprv niekoľkokrát odmietnuť.
*	K prijatiu vecí treba používať obidve ruky.
*	Ak naozaj ponúkanú vec nechceme prijať, treba väčšinou odmietnuť tri a viackrát.
*	Keď na niečo ukazujeme, použijeme celú dlaň, neukazujeme len prstom.
*	Nohy sa považujú za nečisté, neukazujeme nimi teda na ľudí a neprekračujeme ľudí, jedlo, stolíky, náboženské predmety, ... Podobne, pokiaľ máme vystreté nohy, ladačania ich budú neradi prekračovať, preto nohy nedávame do cesty, najlepšie, keď si ich dáme pod seba, pokiaľ sedíme na zemi.
*	Náboženské predmety včítane obrázkov a fotiek náboženských predmetov (pohľadnice, knihy) neukladáme na zem, ale čo najvyššie nad dlážku.
*	Vo väčšine miestností sa udržuje isté rozmiestnenie, najčestnejšie miesto býva najďalej od dverí a najbližšie k peci. Ako hosťovi je človeku väčšinou ponúknuté miesto blízko peci, ale je zdvorilé, sadnúť si trochu ďalej.
*	Na verejnosti svoje city k druhým nevyjadrujeme držaním sa za ruky, objímaním sa a bozkávaním.
*	Príbory používa každý svoje, použitými príbormi si zo spoločnej misy jedlo nenaberáme.
*	Pri pití zo spoločnej fľaše sa jej perami nedotýkame.

*	Pri návšteve kláštorov sa vhodne oblečieme, pri vstupe do chrámov sa vyzujeme.
*	V kláštoroch sa nedotýkame náboženských predmetov.
*	V kláštoroch je vhodné dať malý peňažný dar. (Aby sme na to nezabudli, tak v niektorých kláštoroch sa začalo vyberať vstupné...)
*	Fresky fotografujeme vždy bez blesku! Blesk môže maľby poškodiť.
*	Náboženské festivaly sú duchovné udalosti a lokálnym ľuďom môže vadiť ak sa pri tancoch budete pohybovať okolo tanečníkov a fotiť ich.
*	Okolo budhistických náboženských pamiatok (čorteny, múr s náboženskými nápismi - mani wall, modlitebné kolesá) vždy prechádzame naľavo (t.j. máme ich vždy po pravej ruke).
*	Modlitebné kolesá otáčame v smere hodinových ručičiek.
*	Nikdy si nesadáme a ani nič neodkladáme na múry s náboženskými nápismi mani (mani wall) alebo na čortenoch
*	Nikdy nepresúvame kamene s náboženskými nápismi mani (mani stones).

*	Odpadky nikdy nenechávame v navštívených dedinách, kde nemusia byť adekvátne spracované, vždy ich radšej prinesieme späť do Lehu. Kvôly chladu a suchu sa aj niektorý biologický odpad rozkladá v horách príliš pomaly.
*	Pokiaľ používame toaletný papier, tak ho po sebe vždy spálime. Kôpky toaletného papiera pozdĺž chodníka sú neestetické a aj nehygienické, hlavne keď sú rozfúkane okolo táboríšť a vodných zdrojov. Tampóny a hygienické utierky sa väčšinou nedajú spáliť celé, tak ich berieme so sebou.
*	V potoku sa umývame a perieme si vždy pod prípadnými domami, nie nad. Snažíme sa nepoužívať mydlá, šampóny alebo prostriedky na umývanie riadu. Pokiaľ ich chceme použiť, tak vždy mimo zdrojov vody, t.j. nie priamo v potoku, ale naberieme si do nádoby, umyjeme seba či iné veci obďaleč a použitú vodu vylejeme tak, aby neznečistila vodný zdroj.

*	Rešpektujme súkromie ladačanov - prv než ich budeme fotiť, spýtajme sa, či im to nebude vadiť. Neplaťme ľuďom za to, aby nám pózovali. Radšej si zaznamenajme ich adresu a pošlime im nafotené fotky. To platí aj o fotkách našich domácich sprievodcov s poníkmi, s ktorými strávime nejaký ten čas. Nás to takmer nič nestojí a pre nich tie fotky môžu znamenať veľmi veľa.
*	Hoci si človek môže myslieť, že nie je na pomery vo svojej vlasti moc bohatý, podľa životnej úrovne v Ladakhu prekypuje bohatstvom. Preto sa so svojimi vecami nepredvádzame, a nenechávame ich voľne položené (to by bol len ďalší dôkaz toho, že si danú vec môžeme ľahko znovu zadovážiť).
*	Nepodporujeme žobranie na ulici! Ak chceme nejako pomôcť a prispieť ladačanom, informujeme sa u lokálnych dobročinných organizáciách ako to urobiť čo najlepším spôsobom.
*	Na trekoch môžeme byť požiadaný o lieky alebo o ošetrenie rán. Pokiaľ to nie je niečo jednoduché ako vydezinfikovanie a obviazanie rany, tak sa pokúsime presvedčiť postihnutého, aby navštívil najbližšieho doktora.
*	Považuje sa za veľmi neslušné, keď sa človek začne rozčuľovať. Vždy si treba zachovať nadhľad a chladnú hlavu.